Mýtus č. 1 – Sebapoškodzujú sa iba tínedžeri, keď dospejú, vyrastú z toho.

Ľudia, ktorí využívajú techniky sebapoškodzovania NIE SÚ nedospelí. Potrebujú sa vyrovnať s väčším množstvom emócií, ktoré sú schopní spracovať.  Ľudia rôzneho veku sa môžu obrátiť na toto správanie po rôznej prežitej traume, počas stresu, na zvládnutie emocionálneho alebo mentálneho stresu.

Kľúčovým atribútom sebapoškodzovania je nízke SEBAVEDOMIE jedinca. Ľudia rôzneho veku môžu mať pochybnosti o vlastnej hodnote, o svojom význame.

Životná skúsenosť môže jednotlivcovi napomôcť spoznať nové spôsoby vyrovnávania sa s určitými situáciami, ale STARNUTIE samo o sebe nie je znakom zrelosti (vyzretosti). Jednotlivec sa musí naučiť alternatívnym spôsobom ako sa vyrovnať s ťažkými životnými situáciami, a to vyžaduje ČAS, ENERGIU a hlavne PODPORU – ktorú nie každý má.

Techniky sebapoškodzovania môžu začať využívať jedinci v AKOMKOĽVEK veku a naďalej ich používať ako hlavný spôsob zvládania ťažkých emócií. Niektorí dospelí, sa mohli poraniť už v mladosti a v časoch emocionálneho stresu v neskoršom živote sa znova k tomuto správaniu vrátiť. Iní sa môžu vzhľadom na životné udalosti, ktoré pre nich vytvárajú nekontrolovateľné, ťažké emócie, na sebapoškodzovanie obrátiť po prvý krát.

 

 

Copyright © StormLight 2011– www.stormlight.com. Informácie nie je možné využívať pre oficiálne účely bez písomného súhlasu združenia Stormlight.