Čo je to sociálna úzkosť/sociálna fóbia ?

                                                                                                                                      Sociálna úzkosť, či sociálna fóbia predstavuje prehnaný strach z určitých sociálnych situácií (z medziľudského kontaktu) – predovšetkým takých, ktoré sú neznáme, alebo v ktorých sa daná osoba cíti, že bude sledovaná alebo hodnotená druhými ľuďmi.

 Tieto sociálne situácie môžu byť desivé až do takej miery, že už len samotné pomyslenie na ne spôsobuje úzkosť.

Sociálna fóbia je strach z toho, že budeme skúmaní, súdení, alebo zahanbení na verejnosti. Môžete sa obávať, že ľudia si budú o vás myslieť niečo zlé, alebo že sa nevyrovnáte druhým ľuďom.   A aj napriek tomu, že si uvedomujeme, že strach zo súdenia druhými je prinajmenšom trochu iracionálny a prehnaný, stále sa nemôžeme ubrániť pocitu úzkosti.

Môže sa vám zdať, že nie je nič, čo by ste mohli urobiť aby sa vám tieto symptómy zmiernili, no v skutočnosti, je mnoho možností, ktoré vám môžu pomôcť.  Všetko začína s pochopením samotného problému.

Sociálna fóbia je veľmi často sa vyskytujúcim problémom. Mnoho ľudí trpí týmto strachom. Avšak situácie, ktoré tieto symptómy spúšťajú sa rôznia.

Niektorí ľudia pociťujú úzkosť vo väčšine sociálnych či reprezentatívnych situáciách, stav ktorý sa nazýva všeobecná sociálna fóbia (z ang. Generalized Social Anxiety Disorder). Pre ľudí so sociálnou fóbiou, úzkosť je spojená s konkrétnymi sociálnymi situáciami, ako napríklad rozprávanie sa s cudzím človekom, jedením v reštaurácií alebo s chodením na večierky.

Najbežnejšia zo sociálnych fóbií je strach z rozprávania na verejnosti, či prezentovaním sa pred publikom.

Sociálna fóbia u malých detí

Nie je nič nenormálne na tom, ak sú deti hanblivé.  No deti so sociálnou fóbiou prežívajú extrémny emocionálny stres pri každodenných aktivitách, ako napríklad pri hre s inými deťmi, pri čítaní pred celou triedou, pri rozprávaní s dospelými, pri písaní testov, či pri vystupovaní pred ostatnými. Zvyčajne takéto deti odmietajú chodiť do školy.

 Copyright © StormLight 2016– www.stormlight.com. Informácie nie je možné využívať pre oficiálne účely bez písomného súhlasu združenia Stormlight.

Poruchy príjmu potravy a sebapoškodzovanie

„Cítim silnú vnútornú bolesť. Všetko tak strašne bolí a moje myšlienky sú neznesiteľné, napriek tomu tak vzdialené, víriace sa okolo a nikdy ma neopúšťajúce. Vediem súboj so svojím racionálnym JA a s JA, ktoré naozaj trpí a nechce ďalej pokračovať. Režem sa. Nerobím to preto, aby som umrela, nerežem sa pre pozornosť, režem sa pretože mi to pomáha cítiť sa lepšie aspoň na pár minút. Je to ako droga – okamžitá úľava. Aspoň na chvíľu je všetko v poriadku. Svet sa zastaví a ja mám čistú myseľ. Je to ťažké vysvetliť. Niekedy chcem tak veľmi plakať, ale nemôžem. Vo svojom vnútri trpím, ten pocit je neznesiteľný. Keď sa porežem, časť z toho tlaku a vnútornej bolesti sa dostane von. Viem, že je to hlúpe, viem, že je to zlé, ale niekedy je to jediná vec, ktorá mi pomáha ísť ďalej.“

Podľa americkej asociácie RADER PROGRAMS, ktorá vyše 30 rokov poskytuje klinické liečebné programy pre jednotlivcov trpiacich smrteľnými poruchami príjmu potravy ako ANOREXIA, BULÍMIA a KOMPULZÍVNE PREJEDANIE SA, až u 25% jedincov trpiacich týmito poruchami,  sa prejavuje sebapoškodzujúce správanie.

Sebapoškodzovanie je definované ako akt spôsobovania si poranenia na vlastnom tele. V podstate je možné za takéto správanie označiť aj samotné poruchy príjmu potravy. Podobne, ako pri poruche príjmu potravy, sebapoškodzujúce správanie je vykonávané za účelom VYROVNANIA SA, KONTROLY, VYBLOKOVANIA A UVOĽNENIA nechcených pocitov a emócií.

Aj keď  jedinci, ktorí využívajú sebapoškodzujúce správanie, môžu mať suicidálne myšlienky, samotný akt sebapoškodenia NIE JE formou samovraždy, ale skôr prostriedkom, ako sa vyrovnať s nepríjemnými emóciami, v tomto prípade z poruchy príjmu potravy ako ANOREXIA, BULÍMIA či KOMPULZÍVNE PREJEDANIE SA. Sebapoškodzujúcesprávanie je určitou (nefunkčnou) formou copingového mechanizmu, cieľom poranenia, je uvoľniť práve prežívanú tenziu.

Jednotlivci, ktorí  využívajú sebapoškodzovanie, hovoria o pocite, neznesiteľného pohltenia nekontrolovateľnými myšlienkami a presvedčeniami, ktoré sú príliš bolestivé. Neschopnosť čeliť tomuto obrovskému utrpeniu, riešia PRESMEROVANÍM nekontrolovateľnej BOLESTI do iného typu bolesti, do síce stále bolestivého, ale pochopiteľného a hlavne kontrolovateľného.

Prostredníctvom sebapoškodzovania, sa naozajstným pocitom dočasne vyhnú tým, že ich NAHRADIA inou bolesťou. Bolesť zo sebapoškodzovania aj keď bolí, je známou bolesťou a nie záhadnou a desivou, ako pôvodné emócie a pocity. Niektorí jedinci, ktorí využívajú sebapoškodzovanie, popisujú celkové pocity otupenosti a pocit nepatrenia nikam. Pre nich, videnie vlastnej krvi pri sebapoškodení , navodzuje POCIT BYTIA na žive, pocitu „nie som vo vnútri mŕtvi“, pocitu potvrdenia vlastnej existencie.

Sebapoškodzovanie taktiež môže slúžiť ako spôsob TRESTANIA sa za pociťovanie rôznych vnútorných pocitov hanby a viny. Okrem zjavných fyzických problémov, ktoré sebapoškodzovanie spôsobuje, hlavným problémom je, že pôvodná bolesť je iba dočasne presmerovaná, ale NIKDY nie VYRIEŠENÁ. Keďže boli pôvodné problémy potlačené (ostali neriešené), neznáma a desivá BOLESŤ SA VRACIA, často krát zosilnená a jedinec sa znova ocitá naspäť v začarovanom kruhu „sebapoškodzovania“.  Keďže sa pri sebapoškodzovaní do krvného obehu uvoľňujú ENDORFÍNY – prirodzená ochrana tela proti bolesti, spôsobujúce otupujúci a príjemný zážitok, môže sebapoškodzovanie u niektorých jedincov spĺňať charakteristiky závislosti.

Väčšina jedincov využívajúcich sebapoškodzovanie, má tendenciu byť na seba tvrdí, sú perfekcionistami. Majú problém s VYJADRENÍM SEBA a NEZNÁŠAJÚ svoje TELO. Pre niektorých, je zložité zdôveriť sa so svojim sebapoškodzovaní, pretože sa cítia zahanbení a majú pocit viny. Svoje správanie držia V TAJNOSTI a majú pocit, že sú blázni, a vo svojej podstate zlí. Sú zdržanliví pri prosbe o pomoc, pretože majú pocit, že kvôli ich sebapoškodzujúcemu správaniu budú proti svojej vôli zavretý na psychiatrické oddelenie.

V skutočnosti, jedinci využívajúci takéto formy správania sú DUŠEVNE ZDRAVÍ jedinci, ktorí upadli do maladaptívnej (neefektívnej) copingovej stratégie pri riešení svojej neznesiteľnej emocionálnej bolesti.

 

Copyright © StormLight 2011– www.stormlight.com. Informácie nie je možné využívať pre oficiálne účely bez písomného súhlasu združenia Stormlight.