Čo robiť?

Ako sa správať, keď zistíte že váš žiak, vaše dieťa, váš klient alebo váš kamarát sa zámerne poškodzuje? Uvádzame niektoré typy správania, ktoré sú vhodné a ktoré nie sú vhodné. Nasledovanie týchto bodov, by vám malo uľahčiť komunikáciu a vyrovnávanie sa s faktom, že váš žiak, vaše dieťa, váš klient alebo váš kamarát si zámerne ubližuje a taktiež uľahčí vstrebanie tejto situácie pre daného jedinca.

Veci, ktoré ROBIŤ….

Veci, ktoré NEROBIŤ

 

ü  Zvažujte vhodné formy komunikácie

 

*     Nenúťte ich o tom hovoriť

 

 

ü  Ponúknite im možnosť hovoriť o tom s vami, POKIAĽ budú chcieť.

 

*     Nevzbudzujte v nich pocit, že SP je niečo, čo treba držať v tajomstve, že je zlé o tom hovoriť alebo že musia o tom hovoriť (donútením, nie vlastnou vôľou).

 

ü  Spýtajte sa ich, či chcú rozprávať o tom, čo (ak vôbec niečo) ich viedlo k jednotlivým epizódam SP.

 

*     Nepredpokladajte, že každá epizóda SP má rovnakú príčinu.

 

ü  Opýtajte sa, či je niečo (ak vôbec), čo by ste podľa nich mohli urobiť, aby ste im pomohli.

 

*     Neusudzujte čo potrebujú a čo chcú a nerobte nič bez konzultácie  a bez ich vedomia.

 

 

ü  Ak sú ochotní o SP hovoriť – odporučte a povzbuďte ich vo vyhľadaní odbornej pomoci, copingových (vyrovnávajúcich) stratégií, podporných skupín, podporných fór atď.

 

*     Nenúťte ich aby vyhľadali pomoc a neberte im ich kontrolu nad situáciou (Nemusia byť pripravení. Nútením sa vám môžu odcudziť.)

 

ü  Dovoľte im mať nad vecami kontrolu do takej miery ako sa to dá (veľa ľudí, ktorí využívajú SP pociťujú nedostatok kontroly nad ich životmi, pocitmi atď.)

 

*     Nesnažte sa ich donútiť so SP prestať (napr. odstránením pomôcok na rezanie). Nedávajte im ultimáta, nerobte veci s ktorými nesúhlasia. Nikdy ich nežiadajte aby vám „sľúbili“, že sa nebudú poškodzovať. Jediné, čo dosiahnete je, že budú pod väčším tlakom a budú mať pocit viny pri každom ďalšom poranení.

 

ü  Naštudujte si čo najviac o problematike SP.

 

*     Nikdy nerobte unáhlené závery.

 

 

ü  Snažte sa a buďte porozumenia plný.

 

*     Nehovorte im, že to čo robia je zlé. Nesúďte ich.

 

 

ü  Dajte im najavo váš záujem, a že vidíte osobu, ktorá sa skrýva za SP.

 

*     Nemeňte na nich svoj pohľad ako na osobu (sú individualitou, nie sebapoškodzovateľom!).

 

 

ü  Buďte pozitívni. Zamerajte sa na ich silné stránky.

 

*     Nebuďte negatívni, ich SP automaticky nemení celú ich osobnosť.

 

 

ü  Ak vám zdelia, že sa práve poranili, ostaňte pokojní a opýtajte sa, či sa chcú o tom rozprávať alebo či nepotrebujú medicínske ošetrenie rany (aj napriek tomu, ako sa v skutočnosti cítite, nedajte to najavo).

 

*     Nebuďte na nich nahnevaní, nekričte na nich, nedajte najavo šok po každej individuálnej epizóde SP (Môžete sa takto cítiť, ale vyjadrením situáciu len zhoršíte, spôsobíte viac škody, a jedinec môže mať pocit viny).

 

 

ü  Vyhľadajte pomoc na spracovanie a pochopenie vlastných emócií a pocitov.

 

*     Neobviňujte sa, neberte to osobne.

 

 

 

ü  Pomáhajte len do tej miery, do akej sa cítite schopní. Musíte sa taktiež starať o svoje vlastné zdravie. Musíte si zachovať určitú sebazáchovu, podporovanie niekoho iného môže byť emocionálne vyčerpávajúce.

 

 

*     Neobviňujte ich za to, že sa trápite, nevyčítajte im aký veľký dopad má ich správanie na vašu osobu. Toto môže vyvolať ešte väčší pocit viny a môže to viesť k ďalšiemu poškodzovaniu.  

 

ü  Ponúknite im nápady na odpútanie pozornosti od SP – rozprávajte o veciach, ktoré nesúvisia so SP, pozrite si spolu film, choďte sa prejsť atď., ale rešpektuje ich požiadavky na čas osamote.  


 

*     Nepredpokladajte, že vždy, keď sa cítia mizerne, sa potrebujú o SP rozprávať alebo že nemôžu ostať osamote, mať priestor sami pre seba.